Zvuk motora prekrylo hlasné dupanie žiakov (VI.O, VII.O, I.A, I.B, II.B a III.A) pri výstupe z autobusu. Košické námestie ovládli koledy, kde sme sa pri chuti na horúcu čokoládu predierali cez dav ľudí. Mnohí z nás ešte nikdy predtým nenavštívili Štátne divadlo Košice. Po prekročení prahu dverí sme boli očarení honosnými zlatými doplnkami, ktoré sa tiahli pozdĺž stien. Zrazu sme boli iba klbká medzi ľuďmi, kde muži boli v drahých oblekoch a ženy v šatách s topánkami na vysokých podpätkoch.
Pozorovaním premeny hlavnej postavy Elizy, v hre Pygmalion, ktorá sa z ukričanej ženy s východniarskym prízvukom mení na ženu, ktorá je sebestačná a vie, akú má cenu, sa aspoň sčasti každý našiel. Z našich klbiek raz upletieme svoje príbehy, do ktorých budú patriť aj úžasní herci, ochotní sa s nami po predstavení odfotiť. Nebude ľahké zabudnúť ani na milo potešenú pani učiteľku Bolešovú, ktorá na nasledujúci deň dostala pozdrav s fotografiou od všetkých divadelných herečiek z predstavenia. Srdečne nás v ňom pozdravujú a ďakujú za návštevu.
Stále máme ešte dostatok vlny na priplietanie nových zážitkov, z ktorých raz vzniknú vlastné činohry.