Je obyčajný piatkový podvečer 24. augusta 2018, no pre členov FS Ľubovňan pri Gymnáziu Terézie Vansovej je však niečím výnimočný. Už o pár hodín totiž odchádzajú na 11. ročník medzinárodného folklórneho festivalu do mesta Izmir v Turecku.
Po ceste autobusom do Košíc na nás už čakalo lietadlo, ktoré nás odviezlo do Istanbulu a po následnom prestupe do pobrežného Izmiru. Turecko nás privítalo horúčavami, ktorých výšky sa šplhali k hranici 40 stupňov. Na letisku nás už čakali naši sprievodcovia, ktorí sa o nás po celý čas starali. Po príchode sme si konečne mohli naplno začať užívať tri dni voľna, pretože festival, na ktorý sme prišli, začínal až neskôr. Okrem nás sa ho zúčastnili aj krajiny ako Rusko, Moldavsko, Cyprus, Kirgizsko a mnoho ďalších. Za ten čas sme spoznali mestskú štvrť Balcova, ktorá sa na týždeň stala naším domovom. Naši sprievodcovia nás zobrali na rozhľadňu, z ktorej sme mali celé štvormiliónové mesto ako na dlani. Zabudnúť sme nemohli ani na more, ktoré je veľkým lákadlom pri takých horúčavách. Navštívili sme viacero pláží. Dni oddychu skončili a festival začínal. V úvodný deň sme absolvovali krátky sprievod a vystúpenie. Počas festivalu sme sa zúčastnili viacerých vystúpení, no do pamäti sa nám jednoznačne vrylo to posledné. Obrovský sprievod na čele so slávnostným konvojom sa niesol celou mestskou časťou Izmiru a ľudia z okolitých domov sa postupne pridávali. Sprievod ukončil svoju cestu na futbalovom štadióne, kde už bolo pripravené mohutné pódium a ešte mohutnejšia tribúna, na ktorú sa podľa slov organizátorov vošlo približne štyritisíc ľudí. Keďže domáci Turci sa tešili na medzinárodnú účasť súborov nečudo, že hľadisko bolo zaplnené do posledného miesta. Náš čas sa pomaly blížil a ani sme sa nenazdali a už vychádzame na pódium. Minúty radosti, tanca, hudby, spevu, nášho krásneho slovenského folklóru a na záver aj toho pravého „standing ovation“. Sme veľmi radi, že sa nám opäť dostala pocta reprezentovať mesto Stará Ľubovňa, Slovensko a samozrejme naše krásne zvyky a tradície v zahraničí. Turecko bolo fajn, no my sme sa s ním museli v piatok 31. augusta v ranných hodinách rozlúčiť a vydať sa na cestu domov. Bola to už naša tretia zahraničná cesta, na ktorú sme cestovali letecky. Z Izmiru si neodnášame iba bohaté zážitky a spomienky, ale aj skúsenosti, ktoré nám pomôžu ešte viac sa zlepšiť. Ďakujeme všetkým za podporu!
Text a foto: Erik Pavlišín