A dnes nám opäť naše dištančné snaženie sa oživila krátka prednáška nesúca symbolický názov Škola v čase vojny vďaka projektu Škola priateľská k deťom pod záštitou UNICEF-u, do ktorého je naša škola zapojená aj v tomto školskom roku.
Za nás, maturantov, musím podotknúť, že prednáška bola prínosná, veľa sme si z nej odniesli a nepochybne nám môže byť prvou pravou ozajstnou bránou na vstup do našich dospelých životov. Pútavé rozprávanie o fungovaní školy v čase vojny bolo prerušované dychberúcimi videami nielen z Ukrajiny, kde sa určite nejeden z nás pozastavil a potreboval by si video aspoň na krátky čas stopnúť a predýchať ho – lenže to sa v realite nedeje. Musíme si však uvedomiť, že to, čo je pre nás filmom, je niekde inde, bohužiaľ, realita.
Možno sme vedeli, čo vojna je a čo znamená, no dostať to takto priamo hodené do tváre bez akéhokoľvek pozlátka, aj so všetkými detailmi, nám asi konečne otvorilo oči. Deti tam nevedia ani dňa, ani hodiny a práve v škole vidia to malé svetielko nádeje, kde sa dokážu skryť pred skutočným svetom.
V závere by som sa organizácii UNICEF chcela ešte raz poďakovať za možnosť dozvedieť sa viac o tak nelichotivej, no skutočnej téme, ktorá nás i takto cez obrazovky poznačila silným zážitkom, ktoré by však žiadne dieťa správne zažiť nemalo.
L. K.