Vážená pani riaditeľka, učiteľský zbor i milí bývalí spolužiaci,
i keď súčasná doba chod našej každodennosti utlmila, čas letí neúprosnou rýchlosťou a opäť je tu dlho očakávaný, neblahý okamih lúčenia. Pri pohľade na vaše tváre odzrkadľujúce nielen absolventskú vyspelosť, ale najmä odhodlanie a sebaistotu, sa do nášho vnútra náhle vkráda pocit, akoby to bolo len včera, keď sme si s vami na chodbách nášho gymnázia vymieňali prvé rozospaté pohľady a úsmevy.
Dnes, keď tu stojíte v elegantných róbach, podtrhujúcich výnimočnosť vášho pamätného okamihu, vám od nás všetkých patrí jedno veľké ďakujem za to, že ste po celú tú dobu vedeli byť pre nás vždy stelesnením opory a v mnohých situáciách sme vo vás spoznali priateľov.
Hoc naša stredoškolská „plavba“ ešte nie je na konci, vy nám už mávate z brehu múdrejší, skúsenejší, naplnení radosťou zo zavŕšenia neopakovateľnej životnej etapy, pripravení vykročiť v ústrety neprebádaným vodám budúcnosti. Z diaľky sledujete naše kroky, podobne ako počas prezenčného vyučovania, keď ste nás v mysliach povzbudzovali a i pod záštitou vašich krídel bol náš študentský údel o čosi znesiteľnejší.
Všetci pevne veríme a želáme vám, aby ste na svojej životnej ceste natrafili len na tých správnych ľudí, ktorým budete môcť dôverovať, rovnako ako sme mohli my vám, zakaždým, keď išlo do tuhého. Nezabudnite na chvíle, ktoré ste mali možnosť prežiť v svojej škole, spomínajte na ňu ako na miesto, kde sa vaše sny i predstavy na chvíľu zhmotnili a stali sa skutočnosťou, ako na miesto, kde ste zanechali fragmenty seba samých a kde sa zrodili nezabudnuteľné priateľstvá či zážitky. Niečo sa končí, niečo začína, ale radosť zo spoločne prežitých momentov, tá ostáva navždy!
Slávnostný príhovor za študentov z pera Alexandry Chamilovej, III.A.