KOŽAZ z pohľadu študentov:
Zdalo sa, že je pre nás KOŽAZ nereálny. Že o ňom môžeme len snívať. Veď toľkokrát boli naše spoločné akcie zrušené a my sme si nemohli vytvárať spoločné spomienky.
Na KOŽAZ-e sme však trávili takmer všetok čas spolu. Každé ráno sme začali rozcvičkou a spoločnými raňajkami. Pri slnečných lúčoch sme si vychutnávali vynikajúce jedlo. Plávanie, beh, volejbal a iné športy nám zabezpečili aktívny oddych, návštevou Víru, Zadaru a Nínu sme sa obohatili kultúrne. Vďaka teplým večerom stráveným v kolektíve pri západe slnka sme vzťahy medzi učiteľmi a spolužiakmi posunuli na oveľa vyššiu úroveň. Našli sme v nich priateľov, ktorí nám okrem odovzdávania múdrosti boli aj skvelými spoločníkmi na večerné debaty.
Táto akcia nahradila všetko, čo nám vzala pandémia. Skvelá partia, dobré vzťahy a spoločný čas boli veľkým obohatením po dlhom čase strávenom oddelene pred obrazovkami.
KOŽAZ z pohľadu učiteľov:
Bože daj, nech sa nič nestane a vrátime sa šťastne domov, nech nepijú a nefajčia, nech neodchádzajú v noci k moru, nech neponocujú, lebo sa nevyspíme ani my, nech si nikto neublíži a nezdemolujú nábytok v apartmánoch. Takto sa modlí učiteľ pred odchodom na KOŽAZ. Zodpovednosť za žiakov je veľmi veľká a stres s tým spojený tiež. Vydýchli sme si, až keď autobus zastavil v Starej Ľubovni a študenti v polospánku, ale živí a zdraví z neho vystúpili. Mladosť – pochabosť, ale nakoniec musíme povedať, že to bola partia, ktorá pod naším výchovným pôsobením pochopila, že nešprtať do osieho hniezda je lepšie, ako sa dať poštípať. Koniec kurzu sa niesol vo veľmi priateľskej atmosfére, kde sa poďakovaním, úsmevom a potleskom nešetrilo. Hodnotenie: výborný.