A opäť nastal deň, keď sme sa viacerí z gymnázia v sprievode našich milých profesoriek vybrali aj napriek tejto neľahkej a miestami nelogickej dobe pár kvapiek našej krvi darovať.
O ôsmej sme už všetci poslušne stáli v pozore na oddelení klinickej biochémie, hematológie a transfuziológie v Starej Ľubovni a o pár minút zasadli do pomyselných - zelených kresiel slávy. Vypísali sme dotazník, odobrali nám malú kontrolnú vzorku krvi a vzápätí sme sa na 15 minút ponorili do hluku vlastných myšlienok, počúvali iba ničnehovoriace ticho stien a sledovali kvapky krvi stekajúc do priesvitného odberového vaku.
V závere sme sa započúvali do príjemného hlasu pani primárky a obohatili vlastné vedomosti o pár poznatkov z oblasti krvných skupín či systémov, dozvedeli sa, že po odbere krv ešte ostáva v dvojtýždňovej karanténe a nahliadli aj do priestorov, kde nám bola predvedená ukážková centrifugácia krvi. Pomedzi všetky formality sme sa neformálne porozprávali a ani v tejto chvíli nám situačná komika nebola cudzou.
Po skončení sme sa poslušne vrátili do našich dištančných tried, no iní si už predčasne začali užívať, že máme zmaturované a deň plný relaxu a oddychu tak mohol začať. Veríme, že sa o štyri mesiace, rovnako ako i dnes, plní entuziazmu, ešte (i s ďalšími), opäť stretneme.
A tak, keď už nie za zeleným stolom, aspoň v zelených kreslách, lúčime sa!
L. K.